Denník matky ,časť 2.

Zas po dlhšej dobe… Práca matky je na plný úväzok

a nejak som začala všetko okolo zanedbávať. Nechce sa mi upratovať aj keď variť aj áno ale vždy keď sa na to odhodlám , tak Dávid  akoby vedel ,že sa niečo chystá a veľavravne dá najavo čo si o tom myslí . 😀

Nuž , spravili sme si dieťa s názorom 😀 . Ale nie , materská dovolenka je pre mňa naozaj dovolenka , len mierne únavnejšia. Niečo ako keď idete s partiou kamarátov na Zrče ,do Bulharska alebo len na chatu na Oravu so zásobami liehovín ,ktoré by položili aj Napoleónovu armádu.

Náš Korytnák dokáže prespať celú noc. Ale to by bolo moc jednoduché ,preto sa pridala chudokrvnosť ,branie železa a jeho najhorší následok v detskej ríši – bolenie bruška.Mám pocit , že to psychicky znášam horšie ako on, našťastie môj muž všetko zvláda s nami a stíha popri tom aj upratovať a chodiť do práce. Jeden z mála , ktorý je schpný robiť viac vecí naraz , aj keď na začiatku sa bál malého čo i len chytiť.

Za sebou máme 2 týždne behania po lekároch ,kontrolách a kde akých špecialistoch .Nevyhla som sa záchvatu úzkosti pred vstupom do ordinácie kardiológa aj neurológa , ktorú mu naplánovali na rovnaký deň . Našťastie vsetko dopadlo nad očakávania a môj otec dostal ten najkrajší darček v deň jeho 50.narodenín = veľmi zlepšenú hemoragiu a zdravé srdiečko (okrem malej dierky , ktorú má vraj 90% detí a do roka a pol zmizne) jeho prvého vnuka. Obaja lekári nás takisto potešili vyjadrením , že nie sú presvedční o tvrdení lekárky z nemocnice ,že malý môže trpieť Marfanovým syndrómom, vlastne len prevrátili očami so slovami ” A podľa čoho vlastne usúdili takúto blbosť” ? 100% jasné to bude až keď prídu výsledky z genetiky , no vraj by to už teraz bolo na srdiečku vidieť.

Pomedzi tieto strasti ,máme dni plné úsmevu 🙂 Veď posúďte sami:)

Reklamy

One thought on “Denník matky ,časť 2.

  1. Juj to prespanie celej noci závidím. Malý má dva roky a ešte celú noc neprespí.
    Keď si spomeniem na prvé týždne z návratu z pôrodnice, tak to bolo naozaj na psychiatriu. V podstate aj preto som začala blogovať. Dieťa iba plakalo, plakalo, a plakalo. A ja som mala chuť vyskočiť z okna von. Ale čas prešiel a dieťa vyrástlo a už je to lepšie. Už len plače a plače, ale už aj behá a smeje sa. Zvládli sme to.
    Krásne fotečky malý rastie ako z vody 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s